Rozvoj well-beingu kariérových poradců jako součást profesního rozvoje?

13. září 2024
Kariéroví poradci
Autor/ka článku: Adam Štukovská, K., Martinkovičová, L., & Zjavková, K.
Rozvoj well-beingu kariérových poradců jako součást profesního rozvoje?

Zamyšlení nad tématem „duševní pohody“ v kariérovém poradenství formou diskuze Kateřiny Adam Štukovské, Lenky Martinkovičové a Kateřiny Zjavkové.

Radi by sme vás formou diskusie pozvali k uvažovaniu o téme well-beingu v kariérovom poradenstve. Naša diskusia je štruktúrovaná otázkami, ktoré sme kládli v pripravovanej publikácii „Well-being ako jedna z priorít v kariérovom poradenstve“ odborníkom venujúcim sa tejto téme v rôznych kontextoch (metodicky a prakticky, výskumne, v školstve, na pracovisku). Teraz sme si ich položili my ako autorky publikácie a na záver sme si pridali kľúčovú otázku, ktorá sa týka témy tohto čísla časopisu: Je rozvoj well-beingu kariérového poradcu súčasťou profesijného rozvoja?

Poďte sa nad tým zamyslieť spolu s nami a skúste si zodpovedať otázky aj vy.

Čo nás viedlo k tomu, aby sme sa venovali téme well-beingu v kariérovom poradenstve?

Katka Adam Štukovská (ďalej ako Katka AŠ): Pre mňa to bol prirodzený vývin. Začalo to témami psychohygieny alebo prevencie vyhorenia, ktoré sa už aj v minulosti bežne v rámci kariérového poradenstva riešili, avšak postupne sme sa prepracovali ku komplexnejšiemu ponímaniu týchto tém. Dôležitá zástavka na tejto ceste bola napr. účasť vo vzdelávaní v rámci projektu EDECO, ktorý sa zameriaval na vnútorné nastavenie poradcov. Neskôr v rámci pôsobenia vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP) sa pre mňa well-being a starostlivosť o pomáhajúcich profesionálov stali jednou z tém v rámci vzdelávaní kariérových poradcov pôsobiacich v systéme poradenstva a prevencie a školskom systéme. Ako autorky spomínanej publikácie nazeráme na well-being v kariérovom poradenstve v dvoch úrovniach: well-being seba ako poradcu a well-being pri práci s našimi klientmi.

Katka Zjavková (ďalej ako Katka Z): Mňa osobne k tomu doviedla téma work-life balance a nástup do práce po materskej dovolenke, kedy som sa musela viac zaoberať zladením osobného života so starostlivosťou o deti a s prácou. Téma rovnováhy je len jednou zo súčastí well-beingu, ale pre mňa momentálne kľúčovou. Well-being pociťujem, keď sú všetky oblasti dobre vybalansované tak, aby som bola spokojná. Podstatná je pritom časová flexibilita a možnosti rôznych typov (aj skrátených) úväzkov pre ženy, ktoré podobne zlaďujú svoj osobný a pracovný život. Je to síce širší kontext, ktorý nie vždy vieme mať pod kontrolou, ale silno ovplyvňuje aj well-being. Druhým faktorom, ktorý ma viedol k premýšľaniu o well-beingu, bola moja skúsenosť z doby, keď som pracovala v sociálnych službách. Veľakrát som počas vzdelávaní musela účastníkom vytvoriť priestor na zdieľanie ich frustrácií, cítili sa preťažení, nevypočutí, vyčerpaní. Už vtedy mi prišlo veľmi dôležité, aby ľudia, ktorí poskytujú služby iným ľuďom, sami pociťovali spokojnosť a vedeli sa o seba postarať. Dnes vnímam otázku well-beingu týchto ľudí ešte významnejšie. Starostlivosť o seba a svoj well-being podľa mňa určite prispieva ku kvalitnejšiemu poskytovaniu služieb.

Lenka Martinkovičová (ďalej ako Lenka): Pre mňa je to veľmi osobná téma, keďže som sa vždy snažila nájsť si zmysluplnú prácu, v ktorej som vnímala naplnenie a ktorá zároveň prispieva k spoločenskému dobru. Uvažovala som nad tým, ako ju viac prinášať vo svojej praxi – napríklad aj v kariérovom poradenstve. Starostlivosti o poradcov sme sa venovali už počas môjho pôsobenia v Euroguidance spolu s Majkou Jaššovou a neskôr aj na VÚDPaP, kde sme spolu všetky štyri sedeli v jednej kancelárii. Som rada, že sme túto tému mohli ďalej rozvíjať vďaka slovenskému centru Euroguidance, s ktorým sme pri tvorbe publikácie spolupracovali a ktoré zastrešuje vydanie elektronickej verzie publikácie. V oblasti kariérového poradenstva sa zaoberám postmodernými prístupmi, ktoré nazerajú na človeka z celoživotnej perspektívy. Tento spôsob nazerania, ako aj dôležitosť vyvažovania, ktorú už kolegyne spomínali, pre mňa súvisia s well-beingom a jeho složkami/oblasťami. Keď sa o rozvoj týchto oblastí staráme, môže to prispievať aj k rozvoju kariérovej oblasti a naopak (Rath, Harter, 2014; Steiner, Spurk, 2019). Toto považujem za kľúčové a v tomto duchu sa nesie aj pripravovaná publikácia.

Ktoré oblasti tvoria well-being?

Katka AŠ: Mne sa veľmi páči ponímanie zložiek well-beingu University of New Hampshire (UNH, 2022), ktorej model kolesa well-beingu sme si vybrali ako kľúčový pre našu publikáciu. Dôležité pre mňa bolo, že na well-being nahliada naozaj holisticky. Je založený na dôkazoch a jednotlivé oblasti/zložky zahŕňajú všetko to, čo je pre well-being relevantné a podstatné. Často sa hovorí  napr. o rôznych fyzických aktivitách (ako prechádzky v prírode, cvičenie a pod.) alebo meditáciách, ktoré prispievajú k well-beingu, a menej sa prihliada napr. na emocionálny a sociálny well-being. Pritom všetky zložky môžu byť rovnako kľúčové (závisí to od jednotlivca) – okrem fyzického, emocionálneho a sociálneho sú to ešte aj finančný, environmentálny, intelektuálny, profesijný/kariérový a spirituálny well-being (UNH, 2022).

Existujú aj ďalšie zaujímavé modely a každý človek sa môže prikloniť k tomu, ktorý je pre neho najviac užitočný. Pri práci s klientom v tejto oblasti mi zároveň príde dôležité nechať priestor na jeho vlastnú interpretáciu. Pre niekoho môže znamenať emocionálny well-being, že zažíva prevažne pozitívne emócie, pre iného to, že má možnosť slobodne vyjadriť akékoľvek emócie. Pri pilotnom overovaní našej metodiky bolo zaujímavé vidieť, ako si účastníci interpretovali jednotlivé zložky, vedeli si model rozšíriť či doplniť, keď im niečo kľúčové chýbalo a nebolo v modeli priamo pomenované.

Katka Z: Taktiež vnímam well-being a jeho zložky ako veľmi komplexnú tému. Pre mňa je veľmi oslobodzujúce, že well-being je dynamický stav a mení sa v čase, a naozaj to tak cítim. Keď som si prvýkrát na kolese well-beingu hodnotila jednotlivé zložky, tak som mala tendenciu mať ich všetky naplnené čo najviac. Miera well-beingu je však závislá od kontextu a situácie a je potrebné k sebe pristupovať súcitne a nevytvárať na seba tlak – nie všetky zložky potrebujeme mať rozvinuté na 100 %, môžeme sa zamerať na to, čo je kľúčové v danom čase. Napríklad zmysluplnosť práce môže byť dôležitá (ako jedna zo súčastí kariérového well-beingu) – čo pre mňa v dlhodobom horizonte určite je, ale pre zladenie osobného a pracovného života potrebujem aktuálne myslieť viac na môj finančný well-being. A okrem časového hľadiska a kontextu je potrebné prihliadať aj na osobnosť a potreby človeka a ako sa premietajú do pracovného života.

Lenka: Pre mňa je dôležité, okrem toho, že nie je len jeden „správny“ model, aj to, ako sa jednotlivé zložky well-beingu vzájomne ovplyvňujú. Potvrdzujú to aj výskumy Gallup (Rath, Harter, 2014). Napr. ak sa celkovo cítim v práci dobre, prenáša sa to aj do rodiny a môžem tým mať viac naplnenú aj zložku sociálneho well-beingu. Taktiež, keď sa pozrieme bližšie na zložku kariérový well-being, tak je sama o sebe presahujúca a prepája viaceré ďalšie zložky well-beingu (ako napr. sociálny, finančný, ale aj emocionálny, intelektuálny…). Predsa len, v práci trávime veľmi veľa času. Taktiež ma zaujalo, keď sme sa expertov v oblasti well-beingu zo Slovenska i zo zahraničia pýtali otázky, na ktoré dnes odpovedáme my, tak k tejto pristúpili inak. Nehovorili o zložkách, ale pomenovali niektoré pojmy alebo prístupy, ktoré vnímajú ako podstatné. Spomínam si napr. na Deirdre Hughes, ktorá hovorila o spokojnosti, šťastí a spomínala hedonický či eudaimonický
well-being.

Katka Z: Well-being je pozitívne ladená téma. Z mojej skúsenosti sa lepšie pracuje s ľuďmi, keď sa s nimi rozprávame viac o ich silných stránkach, o tom, čo sú ich zdroje, kde nachádzajú podporu, čo im v živote prináša spokojnosť a ako ju môžu dosiahnuť a udržať. Napríklad niekedy sa môže človek dostať do situácie, keď ho okolnosti donútia vziať akúkoľvek prácu, a práve vtedy môžeme položiť otázky: Ak ťa práca nebude napĺňať, kde inde môžeš nachádzať spokojnosť? Čo sú tvoje zdroje spokojnosti? Sú iné aktivity, kde vieš načerpať energiu alebo ti prinášajú spokojnosť? Máš v okolí ľudí, na ktorých sa môžeš obrátiť o pomoc, porozprávať sa s nimi? Čiže sa nepozeráme iba na pracovnú oblasť, ale vieme upriamiť pozornosť aj na to, aby človek hľadal zdroje well-beingu aj v iných oblastiach. A s tým pracovať v rôznych kontextoch – kariérových alebo životných situácií. Pokúsiť sa nájsť rovnováhu, ktorá je pri starostlivosti o vlastný well-being dôležitá.

Lenka: Môžeme tiež doplniť, že na Slovensku je téma well-beingu naozaj kľúčová, napríklad aj vzhľadom na to, ako vychádzame v rámci výskumov porovnávajúcich krajiny, čo sa týka zamerania našej spoločnosti. Podľa zistení sme na Slovensku veľmi zameraní na výkon a úspechy, pričom na druhej strane sledovanej dimenzie je zameranie na well-being. A k tomu, aby sme boli viac zameraní na well-being, by mohlo prispievať aj kariérové poradenstvo prostredníctvom práce s klientmi.

Pokračování odborného příspěvku najdete v příloze.

 

Zdroj: Adam Štukovská, K., Martinkovičová, L., & Zjavková, K. (2023). Rozvoj well-beingu kariérového poradcu ako súčasť profesijného rozvoja? Kariérové poradenstvo v teórii a praxi [online], 12(24), 19–27. Dostupné z https://www.euroguidance.cz/publikace.html

Soubory ke stažení